Fallen Angel

" Neotravuj," hrkla som na svoj odraz v skle okna skolskej jedalne, ktory na mna vyplazoval jazyk. Ubohe dievcisko, malo dlhe hnede vlasy, nechutne modre oci a nosila prevazne ruzove alebo farebne veci.Zatial co ja som bola blede chuda s ciernymi vlasmi po kolena, vzdy oblecena bud len v ciernej alebo v kombinacii ciernej, cervenej a fialovej. Posunula som sa v rade na obed a snazila som sa ignorovat provokaciu svojho druheho, psychopatickeho ja.Ja som bola blazon, ona psychopat, vyborna kombinacia. Prave dosli dalsi ziaci na obed a vedla mna sa postavil chlapec, ktory putal pozornost vsetkych dievcat  v jedalni,ale vseobecne na celej skole.
Usmial sa na mna a nahol sa, ze mi da pusu,ale ja som ho ostrcila.Mala som na neho zlost a zaroven som sa citila ublizene.
" Hej, anjelik, co ti je?!" opytal sa naoko prekvapene, mysliac si, ze ja to len hrajem.
" Poviem ti co mi je.Ale najrpv mi vysvetli to bozkavanie sa v satniach s Mischou?Ved je to moja sesternica!Si ty normalny?A to si si myslel, ze ja sa to nedozviem, ci co?!Si nemysli, ze ked si hviezdou na skole, so mnou tak vypecies.To si odmysli." Nato som vystupila z radu a vybehla z jedalne.Bolo mi spatne, slzy som prestala potlacat a pustila som ich von.
Opatrne som otvorila dvere, a ked som vosla dnu do triedy, vsetci klopili predo mnou pohlady a nikto sa na mna nepozrel. Pohladom som zakotvila o Ema, jedineho, ktory moj pohlad vydrzal. Podisla som k nemu, bol moj priatel, moj najlepsi priatel, ktory ma pochopil vo vsetkom.
" Co sa stalo?!A neklam..."
Emo chvilu bludil pohladom po triede,akoby hladal pomoc. Jeho ofina mu opat raz spadla do oci, tak si ju odhrnul,ale na mna nepozrel. Volali sme ho Emo, lebo sa volal Emanuel, ale kedze ho uchvatil styl emo, prischla mu takato skratka. A hodila sa mu.
" No, videli Daniela, bol...on...no videli ho,ako sa bozkava s Mischou...."
Len som kyvla a sadla som si.Ako som len mohla cakat, ze Daniel by si dneska spomenul na moje narodeniny?Ved je hviezda skoly, a ja som len drbna gothka, s ktorou on chodi. Kreten,to je od  neho pekny darcek, podviest ma s mojou sesternicou.....
Pozrela som sa do zrkadla, ktore bolo nad umyvadlom, umiestnenym s niekolkymi dalsimi na stenach za jedalnou. Bolo to akasi uzka chodba alebo co, miesto medzi jedalnou a kancelariami, a tam boli umyvadla zo zrkadlami. Hladela som chvilu na svoje ostromodre oci, oramovane ciernou ceruzkou. Tie sa vsak prudko zmenili na take drbne modre, a nechutne decke, namalovane na ruzovo. Moje druhe ja, Traumme, ma snad ani teraz nenecha napokoji.
" Si hlupa," povedala a uskrnula sa. Cuvla som od zrkadla a pozerala som na tu nechutnu tvar, tak podobnu mojej a predsa odlisnu.Moja nevyzerala ako keby som prave vysla od vyzazistki a maskerky, zatial co jej bola vzdy uzasne krasna a hebka.
" Ja nie som hlupa."
" Tak preco o neho nebojujes?Ak by som bola namiesto teba ja, tak...nikdy by nas nepodviedol."
" Nie je ziadne my." odbila som ju. Traumme zmizla rovnako rychlo ako sa vedela objavit, no aj som za sebou niekoho zacitila.Otocila som sa.Stal tam Daniel v plnej svojej krase. Cierne vlasy mu padali kolo tvare, hnede oci mu ziarili a pery sa mu roztiahli do ziariveho usmevu, ked som sa na neho jemne usmiala.
" Nepodviedol som ta. Ja som s Mischou rano byt nemohol."
" Preco by nie?"
" Lebo som prisiel az na tretiu hodinu, kupoval som ti darcek na narodeniny."
Pootvorila som usta od prekvapenia. Podal mi malu krabicku s anjelom namalovanym navrchu. Otvorila som ju chvejucimi sa rukami a dnu som nasla krasny nahrdelnik z ciernych peral, s priveskom anjela s ciernymi kridlami.
" Vdaka." povedala som, lebo naviac som sa nezmohla. Pobozkal ma a ja som sa opat citila stastna.Aj ked ten pocit, ze nieco nie je v poriadku, a tentoraz to nie je z jeho strany, vo mne silnel.